História farnosti:
Prvá písomná zmienka o Ľubiši je zachytená v listine z roku 1451. V období stredoveku boli Ľubišania katolíkmi. Miestny katolícky kostol, postavený, pred 16. storočím, je písomne doložený v roku 1549. Patrocínium ľubišského kostola v stredoveku nepoznáme. V druhej polovici 16. stor. začali prenikať myšlienky reformácie. Náboženské pohyby v Ľubiši iniciovali Drugetovci, ktorí sa prihlásili ku kalvínskej reformácii a v duchu vtedajšieho hesla: „koho územie, toho náboženstvo“ nútili k prestupu ku kalvinizmu aj svojich poddaných. Ale v roku 1610 Juraj III. Druget konvertoval späť na katolicizmus a tak aj poddaní sa museli stať naspäť katolíkmi. Proces rekatolizácie tu trval celých 18 rokov.
V druhej polovici 17. stor. kalvínska farnosť v Ľubiši definitívne zanikla a farský kostol bol prinavrátený rímskokatolíckej cirkvi. Z vizitácie v roku 1691, ktorú vykonala jágerská kapitula vieme, že ľubišská farnosť mala 4 filiálky (Hankovce, Koškovce, Nižné a Vyšné Ladičkovce) a spravoval ju udavský farár Ján Maťašík. Duchovnému vypomáhal kňaz Štefan Vulturoni. Podľa vizitácie z roku 1700 patrila niekdajšia farnosť Ľubiša už do farnosti so sídlom v Udavskom.
V dokumentoch z roku 1732 je dedina Ľubiša uvádzaná ak sídlo samostatnej rímskokatolíckej farnosti. Jej správcom bol farár z Udavského. Ako fílie farnosti sú spomínané obce Hankovce, Koškovce, Nižné a Vyšné Ladičkovce. Neskôr v roku 1746 bola Ľubiša už len jednou z fílií rozsiahlej farnosti Udavské (patrila tu až do roku 1784) Ďalšiu kanonickú vizitáciu farnosti Udavské vykonal biskup dňa 14. 6. 1773. Zachované záznamy potvrdzujú, že vo filiálnej obci Ľubiša stál vtedy už murovaný kostol sv. Michala (tento barokový chrám, neskôr klasicisticky upravený, postavili ľubišania v roku 1771) V roku 1784 jágerský biskup obnovil v Ľubiši rímskokatolícku farnosť s fíliami Dedačov, Hankovce, Koškovce, Nižné a Vyšné Ladičkovce a Krosana (išlo o osadu, resp. mlyn)
Po vzniku Košického biskupstva v roku 1804 bola ľubišská farnosť začlenená do humenského dekanátu.
Od roku 1786 sa na poste správcu farnosti vystriedali Andrej Némethy (1786-1808) Martin Harabín (1808-1814), Štefan Leščinský (1814-1817) a Ján Fedák (1817-1854) Ján Harmath (1854-1877) Ľudovít Dragóner (1877-1894), Vojtech Záborovský (1894-1895), Viktor Székey (1895-1902), Ferdinand Kálmán (1902-1932)
Po vzniku ČSR zostal správcom jedinej miestnej rímskokatolíckej farnosti Ferdinand Kálmán a v roku 1932 ho vystriedal Anton Székely. Dňa 18. 6. 1939 miestny rodák Andrej Buršák slávil svoju primičnú svätú omšu. Od roku 1946 bol za nového správcu farnosti vymenovaný Andrej Drotár. V roku 1948 slávil primičnú svätú omšu rodák Jozef Mríz, v roku 1954 Andrej Labanc a v roku 1972 slávil svoje primície Jozef Veľas.
Kňaz Anton Drotár na tunajšom farskom úrade pôsobil 46 rokov ako kaplán a neskôr ako správca farnosti. Po jeho odchode bol za nového ľubišského farára ustanovený Blažej Tomko (1987-1990) Dňa 14. januára 1990 bol zostavený výbor pre výstavbu nového kostola v obci Ľubiša. V lete 1990 sa novým správcom farnosti stal kňaz Alexander Repický. V roku 1996 sa ukončili stavebné práce na novom kostole a posvätil ho košický arcibiskup Alojz Tkáč. V roku 1999 odslúžil v ľubišskom chráme primičnú svätú omšu rodák Ján Sabo.
V roku 2004 bol menovaný za nového správcu farnosti Štefan Bielak. Od júla 2008 do mája 2009 vo farnosti vykonával svoju diakonskú prax diakon Radoslav Gönci.
K dňu 31.06.2009 ukončievajú svoju pastoračnú službu vo farnosti farár Štefan Bielak a kaplán Jozef Olah.
Od 01. júla 2009 bol vymenovaný za nového farára Mgr. Peter Kyšeľa. S ním do farnosti nastúpil na miesto kaplána Mgr. Peter Aľušík. Ten v roku 2011 končí svoju kaplánsku službu a nahradil ho novokňaz Mgr. Peter Rusnák.
Vo farnosti Ľubiša od roku 1895 pôsobilo viacero kaplánov, no nie pravidelne bol zastúpený post kaplána. Medzi najznámejších patrili kapláni: Leopold Grus, Jozef Vaško, Valentín Bélafi, Adalbert Wick, Andrej Ďurovčák, František Novák, Ján Juhás, Ladislav Tomčák, Ľudovít Dugas, Ján Jacko, Anton Székely, Ján Minarčík, Róbert Miko, Ernest Winter, Štefan Okossy, Michal Köver-Dorčo, Ján Švec, Peter Adamčák, Andrej Drotár, Ernest Perháč, Ľudovít Ortuta, Štefan Koromház, Jozef Mríz, Jozef Tokár, Ján Benko, Andrej Buršák, Anton Tatarko, Aurel Halajčík, Jozef Vasiľ, Jozef Kozák, Jozef Kuľha, Jozef Olah, Peter Aľušík, Peter Rusnák.
(zdroj: kniha “Ľubiša história a súčastnosť obce”)
